V bezdymí

Cukríkový kopec

Denne sa váľate v nekonečnej kope farebných cukríkov a ani o tom neviete. Milióny existujúcich farebných cukríkov, ale vy vnímate len ten, ktorý sa práve mieša s vašimi slinami, len ten rozpúšťajúci sa a skáčuci vo vašej ústnej dutine. Milióny existujúcich farebných cukríkov, no zároveň len ten jeden jediný reálne existujúci. pokračovanie článku

Paradox piatich libier

Doteraz som si vlastnú izbu nikdy nezamykal, teraz však nosím pri sebe kľúče tak často, ako keby boli zásnubným prsteňom. Naivne si nahováram, že opäť sa so mnou zahráva bytová čierna diera, ale je to len klamstvo, ktorým sa paradoxne snažím nezistiť identitu skutočného vinníka, ktorý si privlastnil niečo, čo mu nepatrí. pokračovanie článku

Zlodej detstva

Dievčatko odeté do bielych ruží,
s rukavičkami plnými omrviniek,
kŕmilo holúbka rozprávkami
o nesmrteľných vílach. pokračovanie článku

Šepot starý milióny rokov

Jednou zo základných charakteristík ľudských bytostí je, že nikdy nie sú spokojné s tým, čo majú momentálne k dispozícii. To je základnou príčinou nášho skúmania, vyvíjania sa a podmaňovania si všetkého, na čom naše oči spočinú. Podľa mnohých názorov to môže byť považované za nesmiernu výhodu. Prečo však neustále cítime prítomnosť toho nevyjadriteľného pocitu? Prečo závidíme zvieratám ich voľný let a beh? Pretože je to len táto závisť, ktorá nám ostáva. pokračovanie článku

Spomienky na samotu

Spomienky nám slúžia na vlastnú interpretáciu udalostí v našich životoch, sú zrkadlom v ktorom nachádzame len svoj rozbitý obraz, ktorý sa snažíme zlepiť do čo najdôveryhodnejšej podoby. Nikdy totiž nebudeme schopný sprostredkovať našu minulosť presne tak, ako sa v skutočnosti stala, jediné, čo nám zostáva, je len permanentná túžba no zároveň i neschopnosť priblížiť sa k nej. pokračovanie článku

Pia fraus?

Žijeme v dobe absolútneho perfekcionizmu. Žiadne nevhodné krivky, žiadne nevhodné tiene, žiadne nevhodné záhyby. Nevyhnutnosť byť naaranžovaný nie rukami prírody, ale tzv. „imaginátormi“, ľuďmi dostatočne zručnými na vytvorenie niečoho neobyčajného z obyčajného, ľuďmi dostatočne zručných na vytvorenie klamstva tak dôveryhodného, že mení väčšinu ľudských hláv v guľky bez potreby pochybovať; a ak klamstvo nie je dostatočne dôveryhodné, neprotestujeme – podvolíme sa mu a dovolíme mu nás absorbovať.
Aby to však bolo dosiahnuté, všetko, čo by mohlo byť väčšinou vnímané ako nedostatočne krásne, musí byť odstránené z nášho dohľadu. Všetko po čom túžime sú len sexy mamky a tatkovia. pokračovanie článku

LALA deň

Na chumáčikoch trávy
s bosými chodidlami
orosenými bežím
so slimáčikom opreteky. pokračovanie článku

Starkina múdrosť o čiernej diere

Vraj existujú čierne diery vo vesmíre, len si tam tak levitujú a hltajú všetko, čo sa ocitne v ich blízkosti: prach, žiarenie, mimozemšťanov i pozemšťanov zo Star Treku.
Vraj existujú čierne diery v našich bytoch, a práve tie sú príčinou prečudesného správania niektorých vecí, ktoré sa v našich izbách nachádzajú. pokračovanie článku

V tieni toho obrovského stromu

Noc prvá: snenie

Prvýkrát som ju stretol v parku, keď som sa neskoro v noci vracal do svojho bytu od dievčaťa, ktoré som sotva mohol nazvať svojou priateľkou, pretože to jediné, čo som žiadal, a čo mi ochotne ponúkala, bolo len jej telo, ľahko zameniteľné s akýmkoľvek iným ženským telom. A jej dotyk (ktorý bol hlavnou príčinou a neskôr tým jediným dôvodom, prečo som sa s ňou i naďalej stretával) bol len mŕtvolným kŕčom orgazmického vyvrcholenia, za ktorým nemožno nájsť žiadnu radosť z možnosti byť pri tom druhom, ale len nevyhnutnosť byť s kýmkoľvek. Bola to len neúprosná a ťaživá túžba po dotyku, ktorého trvanie bolo vždy ohraničené a nikdy sa zbytočne nepredlžovalo. pokračovanie článku

Monológ

Povedz mi, mami,
prečo ľudia kradnú sny,
keď môžu snívať sami? pokračovanie článku

Život emhadáka

Niekedy som trpel fóbiou z preľudnených priestorov a bolo preto samozrejmé, že som sa im vedome vyhýbal. Zároveň som však „trpel“ potrebou nachádzať nové pocity, a tie sa ťažko nachádzali na miestach, kde sa nenachádzal nik, keďže často sú to živé bytosti, ktoré sa stávajú mediátormi nových skúseností a zážitkov. V súboji týchto dvoch protichodných síl – strachu a potreby – napokon jedného banskobystrického večera zvíťazila potreba, ktorá ma zaviedla pred brány kostola. Nebola to potreba hľadať Boha (i keď, ak sa mi ho raz podarí nájsť, určite to bude pocit pocitov = nepochopiteľné priznanie neoblomného ateistu), bola to potreba pochopiť všetkých tých ľudí, ktorí tou bránou prešli a ktorí si v útrobách kostola opantaní svojimi myšlienkami mlčky hľadali a nachádzali miesto (najskôr na sedenie, neskôr už len na státie). pokračovanie článku

Čakanie

Jesenná noc,
jemný vietor priniesol len pre mňa
farby zo všetkých kútov sveta
na jedno miesto. pokračovanie článku

Mimo tvojich snov

Darovala si život sviečke
 - preťala tmu zábleskom nádeje -
odela si ma do svojich snov. pokračovanie článku

Postholúbkovské obdobie Lienky

I.
Sediac na dlážke s nohami pritisnutými k ešte plochému hrudníku a pevne obopínanými svojimi úzkymi pažami, za slabého pouličného svetla dopadajúceho do útrob izby, pozorovala jej vychudnutý chrbát, vzdúvajúci sa ako rozbúrené more. Tmavá silueta, takmer celá pohltená tieňmi, vyslovovala vety, ktorých význam sediaca vzhľadom na svoj vek síce ešte nemohla pochopiť, ale fascinovaná netradičnou situáciou, neodvážila sa ani len mihnúť očami, ktoré ako kamera snímali každý jej pohyb, gesto či zvuk, ktorým spontánne dávala zrod: zúfalý tanec tela pri melódii vlastných slov. Čelo pritisnuté o okenný rám v spoločnosti dlane prilepenej na sklo tvorili zúfalý pár a dotvárali trpiteľský charakter obnaženej sochy majestátne sa týčiacej pred jej zrakom. Ebenové telo sa náhle prudko otočilo a s námahou opäť prehovorilo: pokračovanie článku